Okolie sútoku Nitry a Žitavy je dosť neprístupné. Plné rákosia a zaplavených brehov. Zatiaľ som ho objavoval len s dronom, no bolo načase pozrieť sa aj bližšie.
Kúpil som si malý jednomiestny sit-on-top kajak. Budem ho využívať na fotenie a od budúceho roku, keď si vybavím rybársky lístok a povolenie aj na rybárčenie. Mám v pláne stráviť pár skorých rán číhaním niekde v rákosí a keď vyjde slnko vysoko a nebude už vhodné svetlo na fotenie, stráviť ešte pár hodín na vode s udicou… Pretože hneď pri prvej plavbe som zistil, že pohľad z vodnej hladiny na zákutia týchto dvoch starých ramien a ich sútok je veľmi návykový. Keby som v prvý deň nemal v pláne odcestovať na jeleniu ruju, tak v kajaku strávim asi celý deň. Veľký podiel na tom má asi to šťastie, že hneď v prvé ráno sa mi podarilo vidieť a niečo aj odfotiť z väčšieho množstva rôznych druhov.
Ráno bolo všetko zakryté hmlou. Už pri odrazení od brehu a potom počas celého dopoludnia ma vždy sprevádzal nejaký Rybárik riečny, za každým rohom číhala nejaká volavka, alebo bolo niekoľko labutí… Neskôr keď sa hmla pomaly rozplývala, dostal som sa “nadostrel” k Nutrii riečnej a asi prvýkrát sa mi podarilo odfotiť Bučiačika močiarneho (nie som si istý so správnym určením druhu). A zlatý klinec programu bola moja prvá voľne žijúca loviaca Vydra riečna. Škoda len, že svetlo bolo už veľmi ostré a prekrývali ju tmavé tiene konárov stromov.
Ďalšie, už novembrové ráno nebolo až také bohaté na pozorované druhy, ale predsalen som mal šťastie. Na veľkú diaľku som na vodnej hladine spozoroval nejaký tmavý fľak, ktorý sa vynoril a hneď zmizol pod hladinou. Najprv som si myslel, že tam len vyskočila nejaká väčšia ryba, možno kapor. No keď sa to viac krát opakovalo, trochu som sa priblížil a zistil, že je to loviaca Vydra riečna. Z jednej boli po chvíli dve, neskôr tri a nakoniec štyri vydry. Bola to vydra s tromi mladými, ktorá najprv lovila sama a nosila rybky mladým ku brehu a až neskôr sa mláďatá pustili za mamou a čakali na raňajky už vo vode. Približoval som sa len veľmi opatrne a pomaly, ale príliž blízko som sa aj tak nedostal. V jednom momente si ma zrejme jedno z mláďat prišlo obzrieť trochu bližšie, prišlo možno na 5 metrov, fotka sa mi ale nepodarila a mláďa sa znovu vrátilo k ostatným. Asi po hodine som im možno zaparkovaný pod starou vŕbou začal prekážať, alebo sa len proste vybrali loviť do inej časti rieky… Ale aj tak to pre mňa bola výnimočná hodina strávená s vydrou rodinkou. Snáď sa niekedy ešte stretneme.
